Zvedavé oči

Nakoniec sa nestrieľalo. Pravdepodobne neboli až tak hlúpy.. aj keď ťažko povedať, možno sa tak správali kvôli nejakému pocitu nadradenosti. Podľa všetkého mala ich eskorta piatich ozbrojencov, čo nás nemohlo v podstate nijakým spôsobom ohroziť. Len som pokývla hlavou na nesúhlas. Stačili mi tí, ktorých som mala vo vezení. "Nechajte ich tak, kým sa sami nezačnú dožadovať odpovedi. Uvidíme aká správa nám príde od sestry ktorá ich sem údajne poslala." Ani som nehovorila jej meno. Netušila som čo si myslieť. 
"Bol to rušný deň, odpočinte si." Pokynula som mojim najbližším poddaným a sama som sa vydala domov. Teda nie sama, pochopiteľne aj s mojou dcérkou ktorú som zobrala na ruky. Niečo mi hovorilo, že hneď zajtra budem musieť zbrojiť. Rozmýšľala som na koho som sa pravdepodobne mohla obrátiť.

Strážnici sauriánov od mestskej brány odohnali; tým nezostávalo nič iné, len sa vrátiť naspäť bez ostatných. Jakka sa dozvedela, že sa tiež vyhrážali, no nikam to neviedlo a bez väčších problémov odišli. V tento deň sa už neodohralo nič výnimočné; len Hakkan mal záujem zvolať na zajtrajšie ráno poradu o ďalších krokoch.
Naki bola zmätená, mierne vystrašená - nechápala čo presne sa deje a prečo sú všetci tak rozrušení a nesvoji.

Nový deň sa nezačal dobre; krátko po tom ako vstala Jakku volali na dvor. Ešte nad ránom sa čosi stalo, a musela si to vypočuť. O jej pozornosť žiadala Akua, Sina, Veek... jej poradcovia nebývali takto zhovorčiví. No Hakkan bol prvý, a jeho správa bola neodkladná.
Keď Jakka vošla na ranným slnkom ožiarené nádvorie, Hakkan bez čakania začal hovoriť.
''V noci sa stal ďalší incident... prestrelka. Neviem čo a ako sa to presne stalo, príbehy sa rozchádzajú. Ale prosím, zachovaj chladnú myseľ. Jeden z našich strážnikov bol zastrelený, a rovnako aj jeden z nich. Samozrejme, obe strany obviňujú tú druhú...'' Hovoril keď ho odrazu prerušil prichádzajúci Veek.
''A čo tu robili v noci, keď ich pani poslala preč už dávno predtým? Stratili sa snáď?'' Rozhodil nechápavo rukami, no v mysli si už sám odpovedal.
''Hovorili, že sa to stalo už počas dňa, a ukrývali sa až do zotmenia... naši hovoria, že ich bezdôvodne prepadli na nočnej hliadke. V každom prípade, všetci sú na stanici.''

Ráno som vstávala s pocitom, že sa niečo nepríjemne pokazilo. Také to malé tušenie.Nestihla som sa pomaly ani okúpať a už za mnou prišiel posol s tým, že si moju pozornosť žiadajú moji radcovia. Napadlo ma, že sa niečo znova stalo so Sauriánmi keďže, iný dôvod som si nemohla vysvetliť. Začali mi celkom chýbať tie bezstarostné chvíle, keď som bola ešte tak mladá, ako moja dcéra. Musela som ale ísť a keď som prišla na nádvorie, Hakkan spustil. Ďalší incident ma pochopiteľne neupokojil.
"Tu nie je žiadny priestor na diskutovanie. Moji ľudia nemajú dôvod ich bezcieľne odstreľovať cez deň. Strážnici sú autorita, ak hovoria že ich prepadli na nočnej hliadke, tak ich prepadli na nočnej hliadke." Nechcela som spochybňovať ich.. svojim spôsobom postavenie v našej spoločnosti, nie teraz.
"Ale vypočujem si ich." Predhodila som nakoniec, na čo som sa pravdepodobne aj v ich spoločnosti vybrala k stanici. "A zavolajte môjho manžela. Chcem ho tam mať tiež."