Po ceste

''Hej, hej, mladý chlapče... teda mladé dievča. Mala by si záujem o prácu? Mám tu ponuku.'' Ozval sa plechový hlas za Tehstes. Patril akémusi automatonovi, ktorý postával pri vchode do hostinca. Pravdepodobne touto otázkou otravoval každého kto do hostinca vošiel. Podľa jeho mierne škripľavého hlasu, otrepanému výzoru a vážnemu vizuálnemu problému rozhodne nepatril pod nejaký vplyvný alebo bohatý cech. Takýchto matonov sa po meste však pohybovali tisícky, či už pre niekoho pracovali, alebo svojich majiteľov stratili. Nie každý si mohol dovoliť kvalitné nové modely, ba ani opraviť staré modely. Kým však fungovali, nebol dôvod ich meniť.
Maton sa spýtavo zahľadel na Tehstes, teda ak jeho mechanická tvár mohla vytvoriť niečo čo by malo blízko k emóciám. No mierne naklonil hlavu na bok, a to bolo trocha zvláštne.

Tehstes (Bez masky)

Cesta do tohto mesta bola naozaj úplný oddych. Necítila som sa vôbec unavene. Išla som v podstate prvou triedou, keďže z miesta, odkiaľ som cestovala, sa inak ani dostať nedalo. To však pocítili moje financie, ktoré teraz boli úplne nulové. Nemohla som si dovoliť ani drink.
Môj jediný majetok pozostával z pláštenky, ktorú som na sebe mala. Pušky, skladacej dýky a vaku v ktorom som mala nejaké to jedlo a vodu.
Preto mi ponuka od tohto automata mohla prísť vhod. Aj keď ho muselo odmietnuť už veľmi veľa ľudí. Na pláštenke tiež visel cez dobrodruhov no, nebola som nikým známym, len úplným novicom.. takže som si prácu naozaj vyberať nemohla.
"Ak je ta práca platená, tak si ponuku vypočujem." Prehovorila som k nemu celkom odmerane. Nepáčilo sa mi, že tu takto stojíme na ulici. Predsa len som rozhodne vyzerala ako cudzinec.

''Za prácu je dobrá pláca.'' Odrepotal maton veselo akoby túto frázu mal naučenú a chcel ju už použiť po dlhý čas. Pravdepodobne sa jeho obvody tešili aj z toho, že ho konečne niekto vypočul. Mohol tu stáť už deň, týždeň, ba aj mesiac. Z pohľadu sa ale nedalo povedať či je to skutočný automaton, teda len obyčajný konštrukt z reproduktorom a niekoľkými nahranými odpoveďami, na ktoré mohol reagovať, alebo robot, konštrukt ktorý mohol aj myslieť a mal vlastné vedomie. V prípade robota je ale mozog stále mechanický. Smog, robot s organickým mozgom, to však určite nebol. Tí boli extrémne drahí a pre väčšinu obyvateľstva nedostupní.
''Ide o urbanistický prieskum istej opustenej budovy. Budova je v dezolátnom stave, a pri práci hrozí nebezpečie zranenia až smrti. Predmetná budova sa nachádza priamo v tomto meste. Môj majiteľ tam chce lokalizovať stratený predmet, ktorý sa tam pravdepodobne nachádza. Podľa všetkého ho tam odniesli krysáci.'' Odrecitoval maton správu a znova sa uprene zadíval na Tehstes. Krysáci boli nepríjemná zhuba veľkých miest. Boli to krysy, možno ľudia zmutovaní výparmi a chemikáliami z rozsiahleho priemyslu. V noci vychádzali zo stôk a kradli jedlo či vzácnosti, čokoľvek na čo narazili, ničili a poškodzovali budovy, a ak sa nejaký nešťastník priplietol do ich cesty, odniesli si ho domov, kde ho zjedli. Všetci by sa ich radi zbavili, no i jediný krysák bol nakazený desiatkami chorôb, a kto by sa na takú prácu podujal? Preto bolo počas noci, najmä v podmestí, zostať doma či vnútri budov.
Táto práca sa nezdala nejako podozrivá. Krysáci často kradli, a ak svoj lup niekde schovali, mohla to realisticky byť budova, do ktorej žiadny človek nevkročil po celé roky. Možno tam mali nejaké hniezdo.
''Máte nejaké otázky? Ak nie, prijímate túto prácu?'' Spýtal sa napokon maton, z jeho hlasu bolo možno počuť zúfanie. Ale to sa Tehstes pravdepodobne len zdalo.

Tehstes

Vypočula som si jeho úlohu a na chvíľku som sa zamyslela. Bola pravda že krysáci boli krysáci.. no moc som sa ich nebála. Považovala som ich za celkom sprosté stvorenia.
Navyše mi úloha nepripadala ani nijak podozrivá.. ale stále mi chýbalo niekoľko informácií.
"Okrem klasických otázok o bližších informáciach o tom, kde presne sa budova nachádza a ako by mal vyzerať ten predmet, už len otázka koľko. Teda nakoľko si túto službu tvoj pán cení?" Podvihla som obočie. Predsa len som chcela mať predom jasno.  Navyše, aj keď som to nepovažovala za extrémne ťažkú úlohu, stále tu hrozilo veľké riziko úrazu a infekcie. Aj keď.. no povedzme si to na rovinu, nie u niekoho s mojim "telom".

''Môj pán... môj pán...'' Začal maton hovoriť, no po prvých slovách prestal a jeho hlas sa zdegeneroval, akoby mal poškodenú rečovú jednotku. Jeho mechanické ústa sa na chvíľu zasekli a nevydávali žiadny zvuk. Tento chudák musel byť naozaj v zlom stave. Ak si jeho majiteľ nemohol dovoliť ani základné opravy na svojho osobného automatona, koľko asi tak mohol zaplatiť za dokončenú prácu?
''Môj pán poskytne 50 si... sidia... cechových kreditov.'' Vykoktal sa maton konečne. Zdalo sa že chce spomenúť inú menu ako kredity, ale asi to bola len mechanická chyba. Pravdepodobne mal do seba nahrané všetky existujúce typy, a len si na chvíľu pomýlil správnu menu v tomto meste.
''Máte ešte nejaké otázky?''

Tehtes

Toto už určitým spôsobom podozrivé bolo. Každopádne, ak by som aj ten predmet našla. Stále by som to bola ja, kto si diktuje podmienky. Ak by ma chceli nejakým spôsobom okradnúť alebo oklamať, nevydala by som im ho.
"Dobre.." Prikývla som, po čom som si po ňom už len prebrala adresu a vydala som sa k miestu, kde sa mala budova nachádzať. Pravdpeodobne to bude veľmi stará a opustená budova, teda nie ani tak stará, ako skôr opustená. Ak sa v nej usídlili krysiaci, musela aj dosť zapáchať.

Maton ešte bližšie vysvetlil lokáciu a vzhľad budovy, aby sa predsa len Tehstes nestratila. Toto mesto bolo obrovské, a niekoľko úrovní neraz zmiatlo aj mešťanov, žijúcich v meste po celý svoj život.

Budova sa nachádzala na ďalekom okraji priemyselnej oblasti, v časti ktorú už nikto dlho nepoužíval. Okrem budovy, ktorú automaton podrobne opísal, vedľa nej stálo zopár garáží a akýchsi dielní, rovnako opustených. Zvuky a ruchy mesta či priemyselných mašín počula Tehstes len v diaľke, čo bolo v tejto metropole skutočne nezvyčajné. Pohybovali sa tu skupiny žobrákov a chudákov, ktorí si nemohli dovoliť bývanie v centre. Pravdepodobne to boli robotníci, ktorí pracovali v okolí, a po opustení lokality stratili svoj spôsob živobytia. Ľuďom prichádzajúcich z mesta sa však zvykli vyhýbať, a inak to nebolo ani v prípade Tehstes.

V okolí bolo naozaj až podozrivé ticho. Krysáci zvykli byť hluční, a rozhodne sa nesnažili pred obyvateľmi ukryť. Teraz sa ale neozval ani hlások. A krysáci neboli práve známi svojim plánovaním a taktikou na okrádanie ľudí. V uličke vedľa sa mihla akási postava, a akonáhle uvidela Tehstes, obrátila sa na druhú stranu a rýchlym krokom kráčala preč.

Tehstes

Kráčala som celkom dlho. Toto mesto bolo dosť veľké a táto oblasť dosť odľahlá.
Počas cesty som dvak rát pravdepodobne zabočila inak, než som mala, no nakoniec sa mi predsa len podarilo dojsť na správnu adresu.
Táto časť nebola obývaná, aspoň nie normálnymi ľuďmi. Žili tu chudáci a žobráci, ktorý .. no bohvie ako vôbec žily. Už som počula o ľuďoch, ktorý žili napríklad lovením krýs či podobne. 

Zaznamenala som osobu  uličke, ktorá akonáhle ma uvidela, odkráčala rýchlo druhou stranou. Bolo to celkom vtipné. Došla som však až k domu, kde som mala danú úlohu a skúsila som otvoriť dvere. V druhej ruke som zatiaľ držala skladaciu dýku a rozložila som ju. Jej dlhá čepeľ bola 100% smrteľná v rukách, ktoré s ňou vedeli narábať. Aspoň ja, som si celkom verila. Ak som aj vstúpila do domu, snažila som sa rozsvietiť. Aj keď to bola opustená budova, veľa ich malo generátor a dúfala som, že toto je jednou z nich.

Vstupné dvere sa otvorili s takým škripotom, že ho mohli začuť aj v centre mesta. Vnútri bolo prašno, a celkovo to tam vyzeralo ako po výbuchu. Popraskané steny a úplne zničený interiér, aspoň v tomto mal maton pravdu.
Svetlá sa rozsvietili dosť pochybne - tie, ktoré neboli vybité a prasknuté, začali poblikávať a situácii moc nenapomáhali. Väčšina z nich však bola prasknutých, a tak nefunkčných. Budova bohužiaľ mala len veľmi málo okien, a tak sa Tehstes raz za každých pár sekúnd objavila v úplnej temnote.
Podozrivé ticho stále zapĺňalo budovu - bolo možné, že sa tu krysáci jednoducho nezdržiavali. Oni však obľubovali takéto budovy, doslova ich milovali. Nechali by si jednu len tak ujsť?

Prízemie bolo prázdne a Tehstes tu nič nenašla. Hore na poschodia viedlo schodisko, ktoré bolo samozrejme tiež v dezolátnom stave, no niekoho s váhou ako ona by to pravdepodobne udržalo.
Náhle sa z vyšších poschodí ozvalo pískanie krysáka. Znelo agresívne a bojazlivo a potom stíchlo.

Vo chvíli keď sa Tehstes dostala asi do stredu schodiska, na prvom poschodí sa rozleteli dvere a vybehli z nich dvaja hnusní krysáci, ozbrojení puškami. Namierili na Tehstes a začali na ňu výhražne syčať a pišťať. Jeden z nich zbraňou naznačoval aby zložila svoje zbrane a vzdala sa.
V rovnakom momente Tehstes počula ako niekto rozrazil vchodové dvere, a pod schodiskom sa objavilo niekoľko ďalších krysákov, ozbrojených strelnými zbraniami.

Strela bola dobre mierená, a krysákovou hlavou ostrý náboj prešiel ako maslom. Nebol to pekný pohľad pre nikoho, najmä nie pre jeho kolegu, ktorým smrť kamaráta otriasla. Vystrelil pred seba, no guľka letela mimo. Ako tak organizovaní mohli byť, no to im v skutočnosti na odvahe a bojových schopnostiach nepridávalo.
Druhý krysák zhodil svoju pušku na zem a len tesne utiekol pred dýkou, ktorú Tehstes po ňom vrhla. Ukryl sa niekde v miestnosti, z ktorej vyšiel a potichu tam kňučal.
Banditi z dolného poschodia sa na svojich zakrpatených nohách hnali na poschodie, no to už Tehstes stihla vybehnúť po ďalších schodoch. 
Zdola bolo počuť pišťanie, keď pravdepodobne krysáci našli svojho mŕtveho priateľa. Zakrátko sa vydali hore po schodisku.
Tehstes mala ešte možnosť uniknúť vyššie - v budove sa nachádzali ďalšie dve poschodia. Na druhom poschodí sa okná nachádzali, ale boli pomerne vysoko a dopad na tvrdú zem by nemusel dopadnúť dobre.

Na chodbe sa nachádzalo niekoľko rozbitých kusov nábytku, a na pohľad sa z nich dala urobiť aspoň priemerná barikáda. Rozhodne by to mohlo krysákom zabrániť prebehnúť rovno k Tehstes. 
Krysáci bez rozmyslu vybehli po schodoch a začali zbesilo páliť smerom po Tehstes. Zbrane používať vedeli, no aj to mohlo byť precenenie. Ich presnosť bola hrozná. Stále však tu bolo riziko, že sa guľky odrazia do Tehstes, alebo ju náhodou predsa len trafia. Priestor v chodbe nebol až taký veľký, a tak sa mohlo stať čokoľvek.

Výstrel Tehstes bol podivuhodne presný, a luster trafila. Ten bol v zlom stave, a tak mu nebolo treba veľa aby sa divoko rozkýval a spadol na zem. Spadol rovno na dvoch krysákov, ktorí po dopade odleteli pár metrov dozadu. Schody sa pod váhou ich bezvládnych tiel začali rúcať. Dvaja krysáci v rýchlosti prebehli k úkrytu Tehstes, namierili spoza pohovky a strieľali rovno na miesto, kde Tehstes ležala, teda v prípade ak ich nechala.

Tehstes

Náboj zacvakol na miesto a v momente som spravila kotúľ do zadu. Začala som veľmi rýchlo ustupovať a snažila som sa schovať za ďalšiu haraburdu. Tým teda ujsť z ich dráhy striel a dostať sa aspoň trocha do krytu. Vedela som, že po jednom výstrele musia prebiť a využila som to k tomu, aby som počas tejto pauzi aspoň jedného z nich dostala guľkou. Musela som sa samozrejme vykloniť z krytu a až po tom streliť. Ak sa mi ja jedného podarilo dostať, musela som sa pri prebíjaní pousmiať.
"Vieš.. že za chvíľu zomrieš.. že ?" Spýtala som sa nahlas, aby som zostávajúceho krysiaka vystrašila.

Krysáci boli ozaj neschopný, a dokázal by si s nimi poradiť snáď aj priemerný strelec. Ich telá boli veľké, a teda sa ľahko triafali. To ale nebol problém u Tehstes, do ktorej nevedeli vpáliť guľku ani na piaty pokus. Jeden z nich to dostal do ramena, a skučiac sa utiahol do jednej z postranných izieb, kde postupne stíchol.
Posledného krysáka slová vystrašili, lebo si uvedomil, že je sám a nemá šancu. Začal ustupovať dozadu, no schodisko už stálo len na jedinom kamienku. V tom sa však nižšie poschodie mierne otriaslo, a Tehstes začula hlasný dupot. 
''Myslím, že tak to nebude.'' Zaručal mocný a divoký hlas. Veľká čierna masa, vyššia než Tehstes o meter, možno aj viac, vyskočila rovno za krysákom. Jediným mávnutím laby ho tvor poslal zalietať si, a to rovno do schodiska. Výkriky krysáka sa vo zvukoch rúcajúceho sa schodiska stratili. Obrovitánsky zver vykročil z tieňu, a vrhol na Tehstes otrávený pohľad. Bol to vlkolak, a z prvého pohľadu, dospelý jedinec.
''Neschopné hlodavce.'' Zavrčal zver a vzpriamil sa zo svojho bojového postavenia, čo naznačovalo, že nemá alebo nemusí mať zlé úmysly.
''Kto by povedal že nezvládnu okradnúť ani mladé šteňa... a dokonca samičku. A to som im dal nové modely.'' Povedal vlkolak uvoľneným tónom, a chrchľavo sa zasmial.
''Ale ty nie si obyčajné mestské šteňa, však že? Vidím to na tebe. Nepatríš sem. Medzi slabochov.'' Poznamenal vlkolak svoje zistenia smerom k Tehstes.
Vlkolak urobil niekoľko pomalých krokov dopredu, a dokonca sa musel skláňať, lebo strop bol pre neho prinízky. Bol skutočne obrovský, aspoň v porovnaní s Tehstes.
''Tak mi povedz čo tu robíš. Prišla si ma zabiť? Neviem si predstaviť že by si tu bola kvôli tomu... ''stratenému'' predmetu. Je to pomerne lacná pasca, no nachytá sa na ňu dosť hlupákov. Ty sa ale nezdáš ako hlupák. Na... človeka.''
Vlkolaci bola jedna z najpočetnejších rás sveta, no v tejto oblasti kontinentu, či dokonca sveta, nedávala jeho prítomnosť zmysel. Mnoho z nich bolo priateľských, no vlkolačích štátov existovalo mnoho, rovnako ako ľudských. A rovnako niektoré z nich boli brutálne, zatiaľ čo iné veľmi vyspelé. Vlkolaci sa dokonca považovali za nadmieru inteligentnú rasu, čo bolo vzhľadom na ich zjav nezvyčajné, ba aj pre nepoučených nepredstaviteľné. No práve vlkolaci boli zodpovední za veľkú časť technologického pokroku.

Tehstes

Narozdiel od ostatných ľudí, ktorý v tomto meste žily, som mala na vlkolakov celkom zdravý úsudok. Možno to bolo kvôli tomu, že som v minulosti musela čeliť strašidelnejším tvorom a skutočnostiam.. o mágií už ani nehovorím. 
Aj cez moje .. aspoň ako také skúsenosti, som vedela že tu sranda končí. V podstate som bola teraz v jeho rukách. Nie že by jedna rana zo zbrane tohto kalibru, dokázala vlkolaka zabiť. Viac než jednu ranu som tiež nemala. Proste som na podobné stretnutie bola nepripravená.
"Lacná pasca ? " Povzdychla som si a pokrútila som hlavou.
"Takže ten robot, bol tvoj.. som tu kvôli tomu no, nie že by som mala na výber. Príliš veľa bezpečnej práce sa pre cudzinca, akým som ja, nenájde." Pušku som na neho ani nemierila. Len som hlaveň sklopila k zemi a vystúpila z úkrytu.

Vlkolak si dokázal v rámci svojich loveckých inštinktov všimnúť, že Tehstes je znepokojená a táto situácia sa jej nepáči.
''Hah, ľudí nezabíjam. Najmä ak sú bezbranní. Chudáci sa zvyknú vzdať a krysákom odovzdajú svoje cennosti, no ty si výnimka. A... aká výnimka.'' Povedal zamyslene vlkolak a pozorne si obzeral dievča pred sebou.
''Takže si tu kvôli práci. Nerobím to často... teda nikdy... ale možno by si mala záujem o moju ponuku? Vždy sa mi hodia pomocné ruky.'' Spýtal sa vlkolak a podišiel ešte bližšie. V takejto vzdialenosti boli jeho laby na dosah, laby veľké ako jej hlava. No bol v uvoľnenej polohe. Akokoľvek priateľský postoj mohol vlkolak mať, stále to bol obrovský tvor pochádzajúci z divokých a nebezpečných zvierat. 
''Ale... bez urážky, no neviem si s tvojou fyzickou formou predstaviť mnoho pomoci. Neber si to osobne, myslím si o to všetkých ľuďoch. Dospelý muž, človek... možno. Ale ľudské ženy sú... slabé. A ty ani nie si plne dorastená. Alebo áno? Nikdy to neviem odhadnúť.'' Zneistel vlkolak a zdalo sa, že úporne premýšľa.
''Ak by si bola vlčica... ale nie si. No premýšľam ako by si mohla pomôcť s tvojou krehkou schránkou. Možno by si proste mala odísť.'' Povedal a pokrútil hlavou. Očividne nevedel prísť na nič čo by mohla Tehstes pre neho robiť.

Tehstes

Spočiatku som bola zneistená. Kto by nebol. Neboloto však tak, že by som sa ho priamo bála. Vraví sa, že smrti sa bojí len blázon alebo kňaz. Možno som bola bláznom no čo sa týkalo strachu, zo smrti ma obchádzal. Samozrejme som chcela prežiť, no to som pripisovala skôr ku inštinktu.
"Hm.." Ruku som si založila na bok a pokrčila som ramenom. Popravde som tak sama úplne nevedela, koľko mám rokov. Vedela som len to, že som ešte veľmi mladá.. možno až moc na takéto dobrodružstvá.
"Chceš mi povedať, že ti nedokážem pomôcť... zatiaľ čo si pred tým zamestnával krysákov.. vážne?" Podvihla som jedno z obočí. Mohla som byť človek, ktorý sa práve nachádza pred vlkolakom no.. urazila som sa.
" S čím by si potreboval pomôcť.. možno nemám pre teba priemernú fyzickú silu, no dorovnávam to ostatnými vlastnosťami." Pohodila som v podstate bez jediného náznaku úškrnu, či podobne.

Vlkolak sa uškrnul, a pokrútil hlavou.
''Chceš mi povedať, že by si chcela robiť prácu tých krysákov?'' Spýtal sa rétoricky, pričom tónom naznačil, že taká práca by bola podradná pre kohokoľvek z polkou funkčného mozgu.
''Moja práca tu zahŕňa isté záležitosti, o ktorých nemám povolenie hovoriť. A rozhodne nie náhodnému človeku.'' Vysvetlil vlkolak jednoducho, pričom si stále bol neistý, či Tehstes prácu ponúknuť alebo nie.
''V tomto meste potrebujem uskutočniť ešte jednu lúpež. Myslím, že by si to mohla lepšie zvládnuť ako... krysáci, alebo ja.'' Povedal niečo bližšie k potenciálnej práci. V očiach sa mu objavil spýtavý pohľad - čakal ako na zločinecký návrh Tehstes zareaguje.

Tehstes

"Nie.." Odpovedala som mu jednoducho, na otázku, či by som chcela robiť to čo krysiaci. Za prvé, som bola sama a nikto by sa ma nezlakol. Aj keď som si myslela, že mal ten niekto potencionálny určite viac dôvodov báť sa mňa, než krysákov.
Začala som rozmýšľať, či nie je z cechu zlodejov, alebo z nejakého jeho odvetia. Predsa len, aj keď sa jednalo o neoficiálny cech, podobne ako cech vrahov, stále existoval. Každopádne na cech zlodejov mi najímanie krysákov prišlo trocha.. no nie ako práve ich šálka kávy.
Jeho ponuka sa mi však celkom pozdávala.. až na jednu maličkosť.
"Koľko?" Spýtala som sa jednoducho. Očividne som hovorila o sume, ktorú by som bola rada, mala vyplatenú.

''Hah-ha, tvoj prístup sa mi páči. Z ktorého cechu si?'' Zasmial sa vlkolak nahlas, prešiel po chodbe a zdvihol jednu zo zbraní, ktoré krysáci mali. Podal ju Tehstes do rúk.
''Som financovaný, povedzme... dostatočne. Tak čo by si povedala na... dvesto cechových kreditov? Ak teda k nejakému patríš. Mám po ruke aj obyčajné obchodné kredity.'' Hovoril neisto, očividne sa až tak nevyznal v rôznych menách, ktoré ľudia mali. S cechmi to bolo ťažké, a spoločnosť vlkolakov bola výrazne jednoduchšia v tomto ekonomickom ohľade.
''Vaše ľudské meny sú niekedy tak komplikované. Prečo nemôžete mať sidiany ako my?'' Posťažoval sa otrávene vlkolak a z batohu, ktorý mal na pleciach začal vyberať rôzne predmety. Zdalo sa že tam má naozaj všetko.
Medzitým ukázal na zbraň, ktorú predtým podal Tehstes.
''Je to nová Meseter 113K. Výrazne znížený spätný ráz, odľahčená hlaveň, rýchlejšie nabíjanie, dlhšia životnosť a dobrá spoľahlivosť. Tieto u ľudí zatiaľ nenájdeš, a ak áno, tak za astronomické ceny, kvôli dovozu. Dá sa povedať že tieto sú čerstvé z Glarhských fabrík.'' Oboznámil vlkolak Tehstes o zbrani, ktorú na ňu používali krysáci, a to dosť mizerne. Avšak v rukách skúseného strelca to musela byť nebezpečná zbraň. Glarhské fabriky, ktoré patrili vlkolakom, patrili k jedným z najkvalitnejších výrobcov strelných zbraní na celom svete. A pri pohľade na zbraň aj bolo jasné prečo - už len na jedno oko bolo vidieť, že táto zbraň je zároveň luxusná, a zároveň perfektne praktická a funkčná.
''Neviem čo som si myslel, dávať ich do rúk krysám. Hlúpy nápad. Myslel som, že taká kvalita v ich moci ich urobí lepšími vojakmi. V každom prípade, táto lúpež by mohla byť nebezpečná. Nie je to slabo strážené miesto.''