Čierny dážď

Dynamit sa vrátil späť na miesto. Neostávalo mi nič iné len ho preseknúť a tým zmierniť samostatnú silu výbuchu, kvôli tomu, že sa jeho vnútro rozprášilo po okolí. Preto pripomínal skôr plameň, než výbuch ako taký. Ocitli sme sa v zaujímavom zobrazení.. niečo medzi realitou a ilúziou? Všimla som si že sa môj partner začal premieňať no sama som mala vlastné problémy. "Tsch.. sráči." Zavrčala som. Vedela som, že si nemôžem dovoliť nechať sa rozptyľovať ale momentálne mi nedával príliš na výber. Zatiaľ čo som bežala smerom k oltáru, za ktorým som chcela nájsť aspoň na chvíľu útočisko, vyťahovala som jeden z papierov. Akonáhle som oltár preskočila, papier som hodila na zem a jednu ruku som naňho položila. Z mojich úst sa ozval šepot a ja som sa snažila v tomto chráme vytvoriť niečo ako bariéru, zo schopnosťou purifikácie. Proste odstrániť vplyv, ktorý ovládal týchto nemŕtvych. Bolo ich príliš veľa na priamy boj a zároveň aj boj s démonom ako takým. Narozdiel od Imariho som ale nemala týchto papierov veľa, vlastne len tri a jeden som teraz využívala.

Imari nahlas vrčal a už počas premeny sa snažil reťaze roztrhnúť. V tom akoby vzplanul plameňmi, žiaril ako hviezda, ako poludňajšie slnko. Jeho srsť sa zmenila na vlnivý oheň, a reťaze sa razom roztiekli na tekutý kov. Zmenila sa aj jeho forma, bolo to ozaj zvláštne. Ale Tehstes teraz nemala čas skúmať jeho premenu.
Mŕtvoly boli na svoj stav pomerne ohybné a rýchle, no Tehstes sa podarilo uniknúť spod ich zovretia a za oltár. Keďže démon mal dosť práce s nahnevaným zverom, nesústredil sa na oživené telá a tie pod vplyvom ochrannej bariéry spadli bezvládne na zem.
Roztavené reťaze, alebo aspoň to čo z nich zostalo, vtiahol do svojich rukávov a následne z nich vytiahol svoje ruky, vyzerajúce ako vtáčie nôžky, z veľmi dlhými ''prstami'' a pazúrmi. Zo zeme schmatol Matildu, a širokým úskokom sa vyhol útoku Imariho.
Zbraň chytil oboma rukami a začal ju nejako zaklínať. Jej povrch sa menil, formoval, akoby sa menila na niečo cudzie, temné pred vašimi očami. Namieril s ňou na Tehstes a vystrelil. Z hlavne na ňu priamo mierila reťaz, ktorá sa v lete ešte rozdelila na desiatku menších reťazí. Väčšina smerovala na Tehstes, niektoré sa stočili na Imariho a očividne sledovali vaše pohyby. Imari sa nechal obmotať, ale svojou zapálenou srsťou kov rýchlo rozpustil. Rozžeravené kusy dopadli na zem.

Imariho podoba bola úchvatná, no mohla som si ju všimnúť až po tom, ako som dokončila odstraňovanie mŕtvol, ktoré nám tak zavadzali. Úprimne som si nebola istá, čo by som mala robiť. Imari sa premenil a démon vyzeral naozaj silne. Síce hovoril aby sme sa zbytočne nepremieňala, no ako som reálne mohla bojovať popri ňom proti démonovi, keď on využíval svoju premenu na plno? Moja Matilda sa začala meniť v rukách démona. Namieril s ňou na mňa a mne niečo hovorilo, že to nebudú náboje, ktoré z nej vyletia. A mala som pravdu. Vyleteli oproti mne reťaze a ja som v momente zas začala bežať. Problém bol v tom, že ma začali naháňať a ja som nespravila ani tri kroky, kým ma jeden z nich nechytil za nohu a ja som nezletela na zem. V momente ma obmotávali rovnako, ako pred tým Imariho. "Kurva.. kurva.. Wuaa!" Moje oči znova nabrali silnú žltú farbu a vlasy behom veľmi krátkeho času stmavli. Tento krát som sa nepremieňala len spolovice, ale úplne. Spolu s premenou som v momente chcela využiť entrópiu k tomu, aby som reťaze doslova roztrhla a nechala ich rozpadnúť. No v podobných veciach som bola naozaj nová. Síce už niekoľko rokov ale.. čo je niekoľko rokov v porovnaní so skúsenými členmi Inkvizície? Nemali sme dovolené túto podobu využívať len tak pre nič za nič. Nemala som ani len kde trénovať. Aj pre to som to trocha prehnala a táto entrópia nebola zameraná len na reťaze, ale na všetko čo sa dotýkalo môjho tela, či čo sa nachádzalo v mojej bezprostrednej blízkosti. Vrátane papiera ktorý zabraňoval znovu povstaniu mŕtvol, oltáru ale aj môjho brnenia, oblečenia a zbraní.

Vyzeralo že démon sa nejako nesnaží reťaze na Tehstes udržať, a počas svojej premeny ich poľahky roztavila. Jej zmena bola nestabilná a reťaze sa rozleteli po celom chráme skoro až k hlavni Matildy. Tehstes sa úspešne podarilo zničiť svoje okolie, vrátane listu, ktorý vzplanul modrým ohňom zatiaľ čo z neho unikala uschovaná energia.
Pred vašimi útokmi ako ochranu démon zvolil čo iné ako desiatky reťazí. Musel ich milovať. Vytvoril z nich sieť, akoby väzenie, v ktorom sa vznášal a ktokoľvek sa chcel priblížiť musel cez ne prejsť. Imarimu to problém nerobilo; tieto reťaze neboli o nič silnejšie. Niekoľkými rýchlymi krokmi sa cez ne predral, pričom ich väčšinou roztavil, a labou plnou koncentrovanej energie treskol priamo do démona. Ozval sa hlasitý strašidelný škrekot, a jeho telo sa rozpadlo na desiatku menších vtákov. Tie sa šialene rozleteli po miestnosti a za krátko vysadli na vysoké strešné trámy, odkiaľ sledovali boj.
Démon sa znova sformoval na druhej strane chrámu, pri jeho východe a rukávom ukázal na Tehstes.
''Jin yarim irqiy! Zaif va ahmoq!'' Krákal nahlas a prestal na moment útočiť. Jazyku Tehstes nerozumela, a zdalo sa že ani Imari nemá poňatia o čom hovorí. Z obmedzenej skúsenosti ale Tehstes jazyk identifikovala ako jeden z južných dialektov, možno niečo z trópov. Ale čo by tu robil démon z tých oblastí? Nedávalo to zmysel. Démoni sa nezvykli sťahovať, premiestňovať na tak dlhé vzdialenosti, musel na to mať nejaký dôvod. Pre mnohých to ani nebolo možné.
''Qarshilik to'xtatish va allaqachon o'lib. Yoki men halokatli sizni la'natlar.'' Pokračoval poučne, možno vám chcel niečo vysvetliť. Možno vám len posmešne nadával...
Imari sa zmätene obzrel na Tehstes. Nerozumeli ste mu a teraz nebol čas na jazykové kurzy, preto vám nezostávalo príliš veľa možností.
''Pripravuje čosi!'' Uvedomil si Imari a všimli ste si že z rukávov démona vychádza oranžové svetlo, akoby z rozžeravených vyhní. Prvým pravidlom boja bolo samozrejme neskákať priamo do nepriateľa ak neviete čo presne má za lubom. Imari pokynul Tehstes aby prešla na druhú stranu, potrebovali ste aby sa jeho pozornosť rozdelila na dve opačné strany.
''Aký si druh? A čo tu robíš?'' Vyzvedal zatiaľ čo ho pozorne sledoval.
''Halokatli mehribon.'' Odvetil vtáčí démon a pohľadom skákal medzi Tehstes a Imarim.

Kto vie, čo démon vypustil zo svojich úst. Úprimne som mu nerozumela ani slovo a jediné čoho dosiahol bola istým spôsobom nervozita. To ale bolo prirodzené aj pre niekoho, ako sme boli mi. Mali sme naozaj veľké znalosti o rôznych démonoch a schopnostiach, hlavne z tejto oblasti. Bolo pre nás pre to dosť.. nepríjemné staviať sa proti niečomu, čo bol tento démon. Na pokyn Imariho som prikývla a sama som zopár ladnými skokmi preskákala až k druhej strane miestnosti. Trvalo mi to len veľmi krátko. Keď som bola v tejto podobe, moje pohybové schopnosti boli znásobené. Nič čo by ktorýkoľvek človek bol schopný spraviť. Pristála som až na jednej drevenej lavičke, na ktorú som si čupla, pripravená na skok. To som aj spravila, alebo to tak aspoň mohlo sprvu vyzerať. Vytvorila som niečo ako maskovaciu ilúziu mňa samotnej, zatiaľ čo môj obraz na démona vyskočil v agresívnom útoku. Tak nejak som dúfala, že to niečo čo pripravuje, obráti proti mne a to nechá Imarimu nejakú medzeru k útoku. Prečo mi to ale prišlo tak, že chce skôr hovoriť, než bojovať?

Imari zastavil na mieste a zamyslel sa pozrel na vtáčieho podivína pred sebou.
''Možno sa chce na niečom dohodnúť.'' Usúdil podľa reakcie démona, ktorý mu zdanlivo rozumel. Démoni milovali dohody a nikdy nepremeškali šancu niekomu čosi ponúknuť, nech to bolo akokoľvek výhodné pre obe strany. Ale bez znalosti jeho jazyka k dohode mohlo len ťažko prísť. To že mu nerozumiete si musel uvedomovať aj démon samotný.
Iluzórny obraz Tehstes sa k nepriateľovi nedostal, ten rýchlo odskočil dozadu, až k vchodu do kobiek. Imari si uvedomil že mu Tehstes dala šancu zaútočiť, a on ju aj patrične využil. Sám si krátko predtým pripravoval svoj trik.
Skočil na zem, urobil široký kotrmelec, potom ďalší a ďalší, no tentoraz na jednom mieste, zatiaľ čo neustále rotoval rýchlejšie, až sa Imari samotný zmenil na ohnivú guľu, akoby zapálené rýchlo idúce koleso. Bez čakania vystrelil priamo do démona. Ako sa dalo čakať, vrazil doň plnou silou, a démon sa rozletel na niekoľko zvláštnych vtákov. Tie sa znova posadili na rôzne miesta v chráme.
Tentoraz sa sformoval na mieste, kde predtým sedel jeden z vtákov, ktoré vznikli z jeho predchádzajúceho presunu. Vysoko na tráme si vás obzeral a stále neútočil.
''Tugagach? Ning shartnoma yarataylik.''

Imariho útok bol silný, musel spotrebovať nemalú časť energie teda.. aspoň tak to vyzeralo z môjho pohľadu. Démon sa ale znova len rozletel na vrany. Vyzeralo to tak, že na neho príliš naše útoky nemali efekt. Ale aj toto jeho odhmotňovanie či rozpadnutie muselo byť náročné.. nie? Zamračila som sa. "Pravdepodobne chce.." zamrmlala som a keď znova niečo povedal, len som sa spýtavo pozrela na Imariho. "Nemáš pocit že sa stále kuká na mňa? Čo po mne chce?" Zavrčala som a chcieť nechcieť, môj hlas znel zvodne, ako keby som pri ňom vrnela ako mačka. Ako Succus som si nevyberala koho balím, proste boli mojou obeťou všetci. Imari bol ale premenený a navyše Inkvizítor. Na neho to platiť nebude .. asi, považovala som za bezpečné komunikovať s ním takto.

''To si len praješ.'' Uchechtol sa Imari a s úsmevom ju sledoval. No, musel uznať že vyzerala dobre. A to ste neboli ani rovnaká rasa, takže to celkom nedávalo zmysel, ale zvodnosť bola jednoducho univerzálna záležitosť.
Na diskusiu však nebol čas. Odrazu ste zacítili že sa vám krúti hlava a vaše oči začali silno slziť. Z desiatok pozostatkov reťazí, ktoré ste doteraz liberálne ničili, stúpala akási jedovatá para. Ich výzor sa zmenil, to čo predtým boli rozžeravené kusy železa, teraz boli striebristé, akoby sa razom zmenili na olovo.
Démon vrátane všetkých jeho vtákov sa posmešne rozškriekali na celý chrám. Bol to nepríjemný a ohlušujúci zvuk. Imari sa rýchlo priblížil k Tehstes.
''Tie vtáky, znič ich. Nahor!'' Naznačil na trámy a okná chrámu, kde posedávalo aspoň zo tucta tropických vtákov. Bez vysvetlenia sa silnými labami odrazil od zeme a zachytil sa o trám, na ktorom si hovel démon. Bolo treba dostať sa z tých výparov. Vyšvihol sa hore a naschvál sa nechal spútať reťazami, ktoré vták na neho vyšvihol.

Pokrčila som ramenom. Nie že by som si to nepriala. Bolo cool byť stredobodom pozornosti. Určite lepšie než nebyť. Zacítila som ale, ako sa mi krúti hlava a všimla som si, že je na tom Imari veľmi podobne. Rukou som si chytila uši, pretože sa do mňa oprel ten hrozný škrekot a na Imariho slová som len prikývla, na čo som sa tiež odrazila smerom k trámom. Ja som ale využila aj vedľajšej steny na taký odrazový manéver. O trám som sa v podstate zachytila chvostom, ktorý som využila ako liánu, aby som sa vyšvihla o na ďalší trám na ktorom sa už nachádzali desiatky vtákov. Bolo zjavné že ak nechcem spadnúť dole, tak nemôžem využiť mágiu, inak by som poškodila aj trám. Takto mi ostávalo sa ich len pokúsi´t už pri dopade aspoň zopár zachytiť, prípadne ich rozmetať chvostom.

Väčšina vtákov sa rozletela na strany a do každého zákutia chrámu, neboli hlúpe a démon vedel presne čo chce Tehstes urobiť. Tentoraz sa schválne posadili po jednom, na rôzne miesta, vysoko či nízko. Dva však zostali na tráme, zoširoka a neprirodzene otvorili zobáky, a z nich samozrejme na Tehstes vyleteli reťaze, ktoré sa ju pokúšali znehybniť.
''Zabi ich!'' Zakričal nahlas Imari ktorý si nebol istý ako pokračovať. Útok na démona bol zbytočný, prejsť do svojich podôb mohol kedykoľvek. Ničiť reťaze bolo nebezpečné, pochádzali z nich tie toxické výpary. A ak sa nechal spútať, začali ho spaľovať... no musel zamestnávať démona, ktorý vo svojich rukávoch stále pripravoval čosi nekalého.

To sa mu ľahko povedalo. Ja som nebola príliš dobrá na podobné veci, respektívne na zabitie hrozne malých a rýchlil somarín, ktoré vedeli lietať. No keď z úst vyšľahli reťaze, v podstate mi dali ako taký priestor. Predpokladala som, že teraz sa nebudú tak zľahka.. ehm, hýbať. Moja pravá ruka sa rozžiarila fialovou farbou a do stropu vyšľahla päť menších vĺn temnej energie, ktoré mali za úlohu strop rozboriť a zavaliť tak vrany a nás. Ja sa z toho dostanem, Imari tiež.. no tie vrany by to mohlo odstrániť. Nič plošnejšieho som nevedela. Nechala som sa reťazami chytiť. Za prvé som si myslela že zmiznú keď zmiznú vrany a za druhé by som ich stále mohla nechať rozpadnúť. Či už vypúšťali jedovatý plyn alebo nie, bolo jedno, pretože som z uzavretého priestoru týmto spravila otvorený a nemal sa tu príliš ako udržať.

Kameň sa roztriasol a strop sa po chvíli preboril. Vtáky zavalila padajúca vlna, a reťaze ktoré spútavali Tehstes sa rozpadli sami od seba. No nezničila ich všetky, a Imari mal problém udržať démona. Znova k nej priskočil, čo najďalej od nepriateľa.
''Postarám sa o ne, ale musíš zamestnať toho bastarda. Hlavne naň neútoč.'' Rozkázal jej kolega a to už ste sa museli vyhýbať dvom ohnivým projektilom, ktoré na vás démon zoslal. Boli to dvaja z vtákov, premenení na oheň. Pri náraze sa nerozprskli, ale naopak, pokračovali a prenasledovali vaše pohyby. Jeden sa vydal po Imarim a druhý po Tehstes.

"Č.. čo?!" Zamrmlala som nechápavo na Imariho, ktorý mi dal pomerne nemožnú úlohu. Ako som mala tú vec zamestnať bez toho, aby som naňho útočila? Nechápavo som sa pozrela smerom démon a v momente som sa musela vyhnúť ohnivej vrane. respektívne ohnivej guli ktorá mala vo svojom jadre vranu. No nestačilo to, pretože tá spravila kolečko a znova za mnou začala dorážať. Ja som sa znova musela rozbehnúť do takého kruhu okolo démona, pri  čom som preksakovala jednotlivé trosky. Napadlo ma, že na neho môžem zaútočiť aj bez toho, aby som sa k nemu priblížila. Teda nechápala som ako inak ho zamestnať. Preto som zo zeme zobrala jednu z trosiek a v behu som na démona hodila pomerne slušný kus stropu. No nemohla som si dovoliť mieriť a anizastavovať kvôli vrane, ktorá ma naháňala.

Démon si bol celkom istý svojím víťazstvom. Podceňoval vás. Po Tehstes prakticky neútočil. Nechal len svoje projektily na Teh dorážať, ale viac sa o ňu nestaral. Ak by videla jeho tvár, zdalo by sa že sa tvári pobavene. Kusu stropu sa bez problémov vyhol, bolo to celkom očividné. Dokonca naň ešte pred dopadom vyskočil a odrazil sa od neho. No, musel z vás mať veľkú srandu, najmä z toho ako ste tu pobehovali sťa splašené kurence.
Ale dobrá nálada ho rýchlo prešla. Imari sa rozhodol do boja investovať väčšinu svojej energie. Hrozilo že vyhorí, ale lepšia alternatíva ako umrieť alebo stať sa otrokmi tohto bastarda.
Krokuta sa zastavil uprostred chrámu, začal hlasito vrčať, zhromažďovať energiu a Tehstes si všimla ako sú plamene jeho podoby čoraz intenzívnejšie, dokonca až biele, následne modré, vo svojom tele koncentroval výbušnú energiu ''hviezdy.'' Možno bolo vhodné nejako sa ochrániť, nájsť niečo za čo sa ukryť, prípadne sa dostať z dosahu čohokoľvek čo Imari pripravoval.

Vyzeralo to tak, že sa nám smeje. No nie že by som ja robila všetko pre to, aby som sa s ním vysporiadala. Proste som netušila čo po mne Imari chce a tak som ani nevedela, čo si môžem dovoliť. No keď sa začal chargovať, nahlas som preglgla a v momente som sa zastavila. Musela som spraviť to isté čo on, inak budem vo vážnom prúsere. Zaťala som ruky v päsť a v momente som začala využívať väčšinu, ak nie rovno všetku moju silu. Aj keď to nemal byť žiaden útok, skôr.. uvoľnenie. Stalo sa niećo podobné než na začiatku s reťazami, okolie okolo mňa začalo v podstate miznúť a to isté by sa malo stať aj s vranou. Pochybovala som, že sa dostane cez hustú sivú miazmu, ktorá z môjho tela momentálne vyžarovala. Zhlboka som sa nadýchla a nakoniec som energiu uvoľnila v podobe malej čiernej rotujúcej guličky, ktorá sa veľkou rýchlosťou rútila priamo na démona. Zároveň som uskočila dozadu a snažila som sa z dosahu môjho kúzla a Imariho dostať čo najďalej. Gulička.. bol vlastne dobrý odrb ktorý ale prekukol v podstate každý. AJ cez veľkosť mala veľmi silné účinky rozkladu, čo bolo vidieť na "ničom" čo zanechávala tak meter - krát meter vo svojom okolí a korupcie či rozkladu, ktorým začali trpieť veci ktoré boli od guličky vzdialené viac. Dúfala som, že démona aspoň zraním či zamestnám k tomu, aby na neho Imari mohol vypáliť. Každopádne som po tomto úkone bola maximálne vyčerpaná a sotva som sa držala pri vedomí. Bol to kvôli mojej  forme risk, čo som si bola vedomá. No musela som to skúsiť podstúpiť.

Keď sa k Imarimu pripojila aj Tehstes, démon sa na moment zdal prekvapený. Možno sa divil, čo to tí dvaja porábajú? S toľkou energiou ste mohli pokojne odpáliť celý tento ''ostrov'' a nie len démona samotného. Obrániť sa týmto útokom preňho nebol problém, boli príliš očividné a grandiózne na to aby mali nejaký skutočný efekt. Imari však vedel čo robí. Akonáhle nabral dostatočnú masu energie vo svojom tele, a hrozilo mu vyhorenie (čo by znamenalo okamžitú smrť), energiu vo zafarbenej forme ohňa prudko vypustil zo svojho tela. Chrámom sa rozľahla ohnivá vlna, akoby výbuch, vlna plameňov, ktorá sa rozletela na všetky strany, a samozrejme trafila aj Tehstes či démona. Imariho cieľ však bol iný. A tak vrany, divoko poletujúce, zhoreli v hlasnom škrekote. Zostal z nich len popol, a aj ten za krátko zmizol, keď si démon uvedomil, že sa teraz nemôže premiestniť rýchlym spôsobom. Guľová ochrana, ktorú si vytvoril, oheň zastavila bez problémov. Následne ju deaktivoval, aby sa venoval čomukoľvek čo vyslala Tehstes. Zdvihol jednu zo svojich zahalených rúk a rýchly postup guličky zastavil vo vzduchu. Zdalo sa že ju čímsi obaľuje, možno akousi temnou energiou, a jej útok sa postupne stráca v tmavej mase. No nezničil ju.
Imari sa zdal vyčerpaný, ale nie natoľko ako Tehstes. Démon bol zamestnaný neutralizovaním útoku Tehstes, a nemohol sa sústrediť na dva fronty. Imari naňho skočil, tentoraz pomalšie - z jeho pohybov sa dala vyčítať únava - no stačil skočiť na démona, kým sa ten v rýchlosti rozhodoval čo urobiť. Temnú masu na moment upustil, vytvoril guľový štít na zastavenie Imariho a guľu Tehstes, ktorá sa za pár sekúnd skoro dostala z jeho temnej masy, znova chytil. Niekoľko centimetrov od jeho zobáku stála Imariho nehybná päsť. Stačila sekunda. Bol chytený, vnútri guľovej ochrany démona. Nachádzal sa akoby v miazme, v pavučine, uprostred vzduchu, zo zúfalým pohľadom v tvári, a zo svojimi aktuálnymi silami sa nemohol ani pohnúť. Imariho si prestal všímať a spokojne pokračoval v neutralizácii útoku Tehstes.

Sprvu sa zdalo že má situáciu pod kontrolou, no to sa rýchlo zmenilo. Imari sa síce nemohol hýbať, no ohnivá vlna ktorú vyslal ešte neskončila. Znova začal žiariť a postupne okolo seba tavil lepkavú miazmu. Vo chvíli keď sa k démonovi dostala iluzórna podoba Tehstes privolal energiu naspäť, a vlny plameňov ktoré predtým z neho vyšli sa začali vracať. Démon sa musel v rýchlosti rozhodnúť čo mu hrozí najviac, a zostal zameraný na guľu. Ilúzia ho však mierne vyviedla z miery a prestal sa plne sústrediť na svoju bariéru. Ohne sa znova vrátili priamo do Imariho, a silná intenzita ohňa v rýchlosti roztopila väčšinu miazmy vnútri jeho ochrany. Imari bol voľný, dopadol na nohy a démonovi udrel ranu za všetky rany. Obstál ju pomerne dobre, na to že Imari bol stále vo svojej démonej forme. Všetko naznačovalo že je skutočne mocný. Po údere nahlas zaškriekal a ustúpil niekoľko krokov dozadu. Guľa sa dostala z masy a vrazila do miazmy, ktorá ju spomalila. Zatiaľ čo Imari mlátil do démona, bez zastavenia pokračovala a každou chvíľou mala vraziť dovnútra bariéry, v ktorej sa obaja nachádzali. Ani jeden z nich by to dozaista neprežil. Démon si to uvedomoval a snažil sa ju zachytiť, ale Imari mu nedal celkom pokoj.

Podarilo sa mi ho aspoň trocha oklamať, no nemyslela som si, že to malo nejaký efekt. Imari bol silný dosť sám o sebe a mne už neostávalo nič iné, len sa držať stranou. S obavami som sa na ich potýčku pozerala. Týmto tempom môj útok prerazí a zabije ich oboch. Zvraśtila som čelo, naozaj nebolo nič viac, čo by som mohla spraviť? Možno keby že to tu nie je zasypané v sutinách, tak by sa mi podarilo nájsť niektorý zo zvitkov, aj keď bolo možné že už boli úplne zničené. Neodvažovala som sa k nim priblížiť, keďže by som len pridala na mŕtvolách. Imari vedel že ak ostane na mieste, tak ho to zasiahne tiež.. chcel sa obetovať? Ja by som to isté nespavila, to som si bola 100% istá.