Po ceste

Vlkolak sa pri názve cechu ku ktorému Tehstes patrí zamračil a podozrievavo na ňu pozrel. Dobrodruhovia nemali práve najlepšie vzťahy s vlkolakmi, a niektorí členovia ich považovali za zvery. V minulosti dokonca označenie vlkolakov ako zverov figurovalo v hlavných stanovách cechu dobrodruhov. Svoje myšlienky však nevyslovil a zameral sa na ďalšiu otázku Tehstes.
''Myslím, že pri tejto krádeži nebudeš mať zlé svedomie. Ide o istého bankára, veľmi vplyvného tu v meste... býva vo svojej vile. Je strážený menšou armádou - mnoho ľudí sa ho pokúsilo už zabiť. Je to sviniar, vydierač a výpalník. A je skorumpovaný až po krk.'' Začal vysvetľovať vlkolak zatiaľ čo neveriacky krútil hlavou.
''Nedávno do vlastníctva získal jeden artefakt. Vzácny, mocný kameň. Jeho hrdlorezi prepadli obchodnú karavánu vlkolakov, pričom všetkých zabili, a kameň zobrali.'' Pokračoval pričom bolo vidieť že posmutnel. Pravdepodobne niekoho z karavány poznal, možno bol jej súčasťou niekto jemu blízky.
''Myslím, že artefakt spoznáš na prvý pohľad... je to čiernočierny neforemný kameň, ktorý akoby pohlcoval svetlo okolo seba, akoby to bola diera do sveta.''
Jeho hlas náhle zvýraznel. 

''V rukách toho idiota ten kameň môže spôsobiť... neuveriteľné škody. Nevie ho ovládať, nevie s ním narábať, a taká zbraň v takých rukách, to nemôžem dovoliť.'' 

Z batohu konečne vybral to čo hľadal - mapu mesta pokrytú mnohými textami, šípkami a popiskami. 
''Dnes ho bude prenášať zo svojho domu do podzemného trezoru, priamo cez centrum mesta. Samozrejme kameň bude obklopený menším konvojom. Myslím, že očakáva nejaký... pokus. Stráže budú na pozore.'' Pichol do mapy pazúrom a ukázal Tehstes predpokladanú cestu konvoja. Väčšina miest kade mal kameň prechádzať boli verejné zóny, plné ľudí a mestského ruchu. Cesta sa vyhýbala osamoteným oblastiam, v ktorých by mohol byť konvoj ľahko prepadnutý.
''Sprevádzať ťa nemôžem. Ten bankár ma pozná, a na mieste by ma zabili. Musí to byť niekto... neznámy. A najmä človek. Vlastne, zbytok plánu som zatiaľ nedomyslel. Máš nejaké nápady?''

Tehstes

Vypočula som si ho. Mal mi k tomu povedať naozaj veľa. Popravde by som si určite vypýtala viac, než 200 obchodných kreditov. Každopádne tá puška bola taktiež viac než hodnotná a tak som to pre teraz nechala tak.
"Menšou armádou heh?" Pousmiala som sa a následne som sa pozrela do mapy. Mal to.. v podstate veľmi dobre poznačené. 
"Hmm.. vyzerá to na prvý pohľad celkom nemožne, to sa mi páči." Pousmiala som sa a následne som si detailnejšie prezrela ulicu. Toto mesto bolo naozaj.. chaotické. No zároveň úplne dobre postavené pre niekoho, ako ja. 
"Máš nejaké výbušniny ?" Spýtala som sa s podvihnutým obočím.. očividne som to myslela smrteľne vážne. Mohlo ho napadnúť, na čo myslím. V podstate som sa v dave vedela veľmi dobre kryť. Navyše tí ľudia.. u seba pravdepodobne budú ma´t dosť pušného prachu, ktorému stačí nejakou výbušninou pomôcť. Aspoň som v to dúfala.

Vlkolak sa zatváril prekvapene keď Tehstes spomenula výbušniny.
''V centre mesta? Na ostatných mi nezáleží, a výbuch by mohol spôsobiť dosť veľký rozruch, no... nie som si istý.'' Odvetil neisto a znova sa pozrel na mapu.
''Mám tu dynamit... a aj zopár granátov. Dynamit som chcel použiť na otvorenie trezoru. Kameň by nemal byť poškodený, o to sa nebojím.'' Povedal, znova siahol do svojho vaku a začal v ňom čosi hľadať. Po chvíli vytiahol dva zviazané dynamity a niekoľko ručných granátov. Nosiť takto labilné výbušniny v batohu bolo šialenstvo, no vlkolakovi to očividne nevadilo. Vybavený bol naozaj dobre.

Tehstes

Pozrela som sa na neho a s menším úsmevom som pohľad otočila späť na mapu.
"Bude to konvoj, strážený. Mi sme dvaja. Konkrétne ja s touto vecičkou..." Potľapkala som po puške a prstom som poukázala na jednu z vyšších budov, vzdialenú asi kilometer od cesty, po ktorej karavána išla.
".. by som odtiaľto vedela započať streľbu. Zamerala by som sa hlavne na vodcu ozbrojených síl obrany tej karavány. Bez hlavy budú neorganizovaný a bez organizácie je skupinový boj neefektívny a často prepukne v absolútny chaos. Typujem že budú daný kameň prevážať v nejakom voze, stačilo by granát hodiť pod kolesá a znehybniť ho. Samozrejme po tom, ako vystrelím. Ja by som ťa kryla. Predsa len ku mne by sa tak skoro nedostali. Prípadne by si mohol použiť tých krysiakov.. síce nie sú žiadny bojovníci ale, ako živé a pohyblivé terče.." Pokrčila som ramenom a spýtavo som sa na neho pozrela. Bol to len môj náčrt a plán.. bohvie, či nechce, aby som to spravila všetko sama.

Vlkolak sa zatváril trocha nesvoj keď Tehstes hovorila o pláne kde mal byť zúčastnený aj on, vlastne, kde by bol na očiach verejnosti. Rozhodne sa mu to nepozdávalo.
''Krysáci dokážu zaujať pozornosť. Ak tam niekoľkých pošlem, aby dobiedzali do konvoja, a nedali pokoj, mohla by si mať voľnú cestu a najmä pokoj. Krysákov sa mešťania veľmi boja kvôli chorobám, a i len jeden spôsobí neskutočný chaos. Myslím, že to znehybní konvoj, voz sa bude len ťažko hýbať cez kopy utekajúcich ľudí.''' Vysvetlil upravený plán a spokojne sa usmial. V tejto verzii vôbec jeho prítomnosť nefigurovala. A mal na to dobrý dôvod. Ak by sa niekde na verejnosti ukázal, nehodili by ho do basy alebo nezastrelili, no spôsobil by zbytočný záujem o seba a to by mohlo znamenať problémy - konvoj by mohol spozornieť a prepadnúť by ho už nemuselo byť možné.
''Trezor potom môžu prezvať krysáci, a ten čo najrýchlejšie donesú presne do tejto budovy.''

Tehstes

"Hmm, takže na mne stále spočíva to odstrelovanie, ak sa nemýlim." Pousmiala som sa a prikývla som. S časti som si myslela, že tu nebude chcieť figurovať. Predsa len títo ľudia boli poverčivý a to by vlkolakom ako rase, rozhodne nepomohlo. Aj keď sa mi zdalo, Že by s tou vzdialenosťou tak či tak, nič nespravili.
"Je ti jasné, že sa v tomto meste stanem pomaly najhľadanejším zločincom hmm ?" Pousmiala som sa a poťažkala som zbraň v ruke. 
"V prípade samozrejme, ak to všetko zvalia na mňa, čo spravia.. aj keď budem figurovať skôr ako nejaká záhadná a temná postava zo zákutia heh, už sa nemôžem dočkať. Musím ti poďakovať." Na tvár som si pripevnila masku a nastavila "normálny" pohľad, teda nezväčšený.
"Pomaly sa presuniem na miesto.." Dodala som.

Vlkolak sa pousmial a odmietavo pokrútil hlavou.
''Hľadaný zločinec pre zločincov, ktorí mesto riadia. Ale ľudia ti poďakujú. A môžem ti zabezpečiť hladký únik z mesta. Mám na to svoje... spôsoby.'' Uškrnul sa veľavravne a pozoroval ako Tehstes odchádza.
''Choď na Trentovu ulicu, a nájdi si tam dobré miesto. Ja zmobilizujem krysákov - keď sa akcia začne, budeš o tom vedieť. Veľa šťastia.'' Povedal vlkolak, zabalil mapu a ostatné veci do batohu, a potom poľahky vyskočil cez okno. Očividne mu výška nerobila problém. Vlkolak dopadol na všetky štyri, pričom to poriadne zadunelo a bleskovým behom sa stratil v diaľke.

Tehstes


"Well.. neexistuje niečo ako zlá reklama. Mne predsa len ide o peniaze a o moc." Pokrčila som ramenom, po čom som prikývla. 
"Nemôžem sa dočkať, ako túto hračku vyskúšam." Ešte som sledovala, ako vyskočil z okna. Sama som prišla k miestu, kde som zahodila svoju pláštenku a prehodila som ju znova na seba. Predsa len.. títo ľudia neboli moc tolerantný k zvykom černokňažiek odhalovať väčší kus pokožky, než je zvykom. Natiahla som na hlavu kapucu a v podstate tak schovala svoju identitu. Jediné čo si teraz jeden mohol typnúť, bola moja výška, telesná stavba a to, že som bola žena. Z tváre však boli vidieť len ústa.
Prevesila som si pušku cez ramená, poupravila som si batoh a vybehla som z domu.

Nebola som tak úplne na trentovej ulici. V podstate som sa skôr nachádzala na streche, jednej z budov. Ulicu som mala v podstate pred sebou. Dostala som sa tam po rebríku, odkvapoh a výčnelkoch budov. Vždy mi lezenie v podstate išlo. Samozrejme som neliezla všetkým na oči. Vyliezla som na jednu z bočnej uličky. V momente, keď som sa dostala k vonkajšiemu schodisku, mi to cestu v podstate dosť uľahčilo.

Keď som sa ocitla na streche, podišla som ku dverám, ktoré sem viedli, a zničila som na nich zámok. Otvárali sa smerom dovnútra, takže ich nikto ani len nemohol vykopnúť z vnútornej strany. Celkom mi to vyhovovalo. Došla som až ku kamennému okraju strechy o ktorý som si oprela pušku. Batoh som zvesila a položila ho tiež vedľa mňa. 
Na kamenný obrubník som tiež dala krabičku s nábojmi. Bolo ich asi štyridsať a využívala som klasické. Trieštivé síce tiež boli dobré a deštruktívne no, nemali veľký dolet. Nakoniec som si ľahla za obrubník. Nebol veľký, vlastne to bol len taký výčnelok, takže mi poslúžil ako výborná podpora. Priloźila som si pušku k ramenu a namierila som s ňou do ulice. Bolo to celkom ďaleko. 
Mala som však istú výhodu. Moja maska predsa len mala funkciu takticke´ho ďalekohľadu na pravé oko, čo mi pri odstrelovaní vyhovovalo. Teraz už len čakať..

Trvalo asi hodinu, možno to boli dve, kým sa v diaľke objavilo niečo, čo pripomínalo ozbrojený konvoj. Za celý ten čas ulicou prechádzali len vozy, ktoré však neboli nijakým spôsobom chránené. No bolo jasné, že kameň sa nachádza práve tam.
Avšak konvoj netvoril len voz s ozbrojenými strážnikmi. Ulicou sa predieral ťažkopádny mech na štyroch hrubých nohách, a odfukoval ako starý dedo po dlhom behu. Tento bankár musel byť skutočne bohatý, ak si mohol dovoliť vozidlá takéhoto typu. Prakticky to bol tank, niečo čo sa používalo do bojov. Pancier na miestach hrubý aj pol metra, nepreraziteľné zliatiny... to všetko sa stalo aktuálnym problémom. Mech bol vybavený aj mohutným delom, ktoré pokojne zo sebou mohlo zobrať aj menšiu budovu. Okolo mechu bolo rozostavených asi desať vojakov v plnej zbroji, s puškami v rukách a s mečmi za opaskom. Tí rozháňali ľudí aby nezavadzali, a vytvárali mechu voľnú cestu.
Kameň sa jednoznačne nachádzal v jeho útrobách. Už len samotný mech bol akoby trezor, nie to ešte samotný trezor vnútri toho netvora.
Piloti boli dvaja, obaja v riadiacej kabíne mechu. Sedeli za hrubým sklom, a dalo sa len ťažko odhadnúť či by puška okno prestrelila.
Kapitána jednotky nebolo možno vidieť, no pravdepodobne sedel v mechu, niekde blízko pilotov.

Tehstes si všimla výrazný pohyb vo vrchných oknách budovy, ktorá stála oproti tej, na ktorej sedela ona. V oknách poskakovali krysáci a snažili sa získať jej pozornosť.
Rukami hyperaktívne naznačovali, že skočia dole na ulicu a spôsobia rozruch, a že má dať signál.

Tehstes

Situácia sa výrazne zmenila. Krysiakom som naznačila, aby počkali.
Musela som sa na daný boj pripraviť. Toto by krysiaci nezvládli. Nemali prostriedky na to, aby odstavili mech. 
Dala som si dole plášť a prevesila cez ramená pušku, po čom som si plášť znova obliekla a znova nasadila kapucu. Tú som si stiahla do tváre, aby mi bolo vidieť len ústa.
Mali sme ešte dosť času. Prevesila som si cez plecia ešte aj tašku a znova zbalila všetky veci. Mech išiel pomaly, predsa len musel byť dosť ťažký. Zbehla som po požiarnom schodisku znova dole a zamiešala som sa do davu. Sledovala som pri tom, či ma krysiaci stále sledujú. V tom som nad ruku zodvihla hlavu a kývla som s ňou smerom k mechu a konvoju. Ostatným ľuďom to mohlo prísť ako pozdrav, bol to však signál, práve pre krysákov.

Krysákom chvíľu trvalo, kým si uvedomili, že signál je pre nich. Tehstes bolo navyše v dave obtiažne uvidieť, a ich oči neboli práve orlie. Napokon však vyskákali z okien budovy rovno na ulicu pod sebou, a rozbehli sa smerom k davu.
Za krátko sa ozval krik, a obrovská masa ľudí začala bežať na všetky strany, najmä preč od krysákov. Tí sa tiež rozbehli rôzne aby vytvorili čo najväčší chaos. Mešťania utekali hore dole, ukrývali sa do obchodov, vliezali do budov cez okná, a väčšina ani nevedela prečo. Bol to učebnicový príklad davovej psychózy. Hliadkujúci policajti sa ku krysákom nemohli dostať lebo mali obrovské problémy predrať sa cez desiatky unikajúcich ľudí.
Ale čo bolo dôležité - konvoj úplne zastavil, a niekoľko vojakov sa rozbehlo vpred aby zistili čo sa deje. Vojaci, stojaci okolo mechu, spozorneli a zdvihli svoje pušky do strelnej polohy. Odsotili každého, kto sa priblížil k vozidlu a úporne ho obraňovali pred vzniknutým chaosom.
Tehstes nemala veľa času, lebo zmätok vyvolaný krysákmi za chvíľu pominie, a polícia získa situáciu pod kontrolu.

Granát vybuchol v plnej kráse, a mierna tlaková vlna zhodila vojakov stojacich blízko pri mechu na nohy. Omráčilo ich to na pár sekúnd, no mech sa ani nepohol. Explózia poškodila jednu z nôh, no tá len krivkala. Stále sa mohol hýbať.
Na mechu sa otvorili dvierka, a vyskočil z nich kapitán. Ten si okamžite všimol, že medzi jeho mužmi sa niečo deje. A všimli si to aj ostatní vojaci.
Niektorí z nich namierili na Tehstes, no kapitán zavelil aby nestrieľali. Vytiahli teda svoje šable a pomaly pristupovali k Tehstes, pričom sa ju snažili obkolesiť. Utekajúcich ľudí už bolo pomenej, no vojakom stále zavadzali, a tak sa nemohol každý z nich sústrediť. Kapitán pilotom pokynul aby pokračovali v ceste, a nezastavili sa pre žiadny dôvod.
''Chyťte ju!'' Prikázal kapitán, no do boja sa nezapájal. Stál obďaleč, pripravený so svojou puškou, ak by sa Tehstes pokúšala uniknúť. Zbytok vojakov sa približovalo s vytiahnutými mečmi a na tvárach sa im zračil hnev.
Jediná úloha krysákov však nebolo len vytvoriť chaos medzi ľudmi, ale aj medzi vojakmi. Zozadu na chrbát jedného z vojakov skočil krysák, chytil ho za krk a začal ho škrtiť. Ostatní sa strhli, a na moment nevedeli ako reagovať. Kapitán jedného z krysákov zastrelil, no ďalší mu skočil na zbraň a snažil sa mu ju vytrhnúť z rúk. Na pomoc prišli aj policajti, ktorí krysákov bez varovania strieľali. Tentoraz vznikol chaos aj medzi vojakmi, pretože sa na nich navalila banda krysákov. Niektorí vojaci sa rozbehli po Tehstes a snažili sa ju seknúť, možno zabiť, možno nie.
Mech sa pohol dopredu, no samotne bol ťažkopádny a poškodená noha mu rozhodne nepomáhala v pohybe.

Tehstes

Tento krát mi krysáci naozaj pomohli. Nie že by som nepočítala s tým, že sa zrazu rozutekajú preč no.. nemienila som tieto príležitosti premarniť. 
Mala som v zálohe ešte jeden granát a dva dynamity, pri čom som si dynamity chcela šetriť na trezor a na rozkrájanie tohto mecha.
V momente, keď krysáci zaútočili, som druhý granát hodila znova k rovnakej nohe a následne som vytiahla meč z púzdra už mŕtveho strážnika. Útočili na mňa viaceri, preto som momentálne bola nútená vyblokovať ich meče ako poźičaným mečom, tak aj dýkou a trocha ustúpiť. Po tom som ale prestúpila do ofenzívy. Vedela som, že v skupinovom boji je dôležité jedno. Nezastaviť sa, inak by som schytala ranu do chrbta.

Tentoraz noha výbuch nevydržala, a podlomila sa. Mech sa celkom zastavil, a nemohol sa hýbať, no stále to svojím spôsobom bola menšia obrnená pevnosť. Výbuch znepokojil policajtov i vojakov, a nával krysákov neubúdal. Zdalo sa že vlkolak má k dispozícii celú armádu týchto malých potvôr. Bolo ale očividné, že len s nimi nemohol toho spraviť. Musel tu byť niekto viac pri zmysloch, niekto inteligentnejší a schopnejší, kto by akciu a krysákov viedol. A to zatiaľ Tehstes išlo výborne.
Aj napriek tomu že krysákov bolo dosť na to aby ste posádku a stráž zlikvidovali, bolo jasné že sem onedlho pribehne celá policajná sila mesta, a to by bol veľký problém. Mali ste len veľmi limitovaný čas na dosiahnutie svojho cieľu.
Dvaja vojaci sa pustili do Tehstes, zatiaľ čo ostatní sa venovali krysákom. Očividne mladé dievča a jej útlu postavu nepovažovali až za také nebezpečie, a tak sa zdalo že sa o ňu dokážu postarať dvaja bojovníci.

Tehstes

Vykríkla by som nejaký rozkaz, no momentálne som proti sebe mala dvoch strážnikov, ktorý sa po mne oháňali mečmi. Popravde som sa tu s nimi nemala čas hrať, musela som to vybaviť rýchlo. Meč jedného z nich, som svojim mečom odklonila do strany tak, aby to vyblokovalo aj sek druhého. V momente som s voľnou rukou a dýkou, ktorú som v nej držala, sekla jednému strážnikovi po hrdle a ešte tým istým pohybom, zabodla druhému strážnikovi dýku do srdca. 

Ak mi to vyšlo, v podstate som sa len rozbehla k mechu.
"Zadržte ich !" Vykríkla som, na čo som odhodila meč a už som vyťahovala dynamit. Zapáliť to také problémy nerobilo. Predsa len som ovládala mágiu, v istom smere.. a zapáliť dynamit bolo tak jednoduché, ako zapáliť knot sviečky. Mienila som vyskočiť na Mecha a hodiť mu dynamit do kanóna, po čom rýchlo odskočiť a sledovať výsledok. Dúfala som, že to zvnútra rozstrhne. Wolfie predsa len povedal, že sa nebojí, že by sa kameňu niečo stalo.

Strážnik sa stihol uhnúť na poslednú chvíľu, no cez jeho krk čepeľ stále prešla. Bolo to povrchové zranenie, no z rany sa mu rinula krv a tak sa začal v panike chytať za hrdlo. Manéver Tehstes druhého vojaka len odsotil, no venovať sa jej znova nemohol, pretože k nemu naskákali krysáci. Ich úloha bola jednoduchá, a spĺňali ju pomerne dobre. Za každú cenu ju mali ochrániť, a zabezpečiť získanie artefaktu. Tehstes mala viacmenej pokoj keď hádzala dynamit, a tak nebol problém trafiť sa dovnútra kanónu.
Dvere do zadného nákladného priestoru sa otvorili, a v rýchlo z nich vybehlo niekoľko mužov, držiacich malý trezor v rukách. Piloti taktiež unikli z kokpitu, a potom nasledoval obrovský výbuch.  Všetci čo stáli blízko mechu boli odhodení, tlaková vlna rozbila niekoľko okien na ulici. Vojaci, policajti i krysáci sa rozleteli po okolí. Explózia odhodila aj dvoch mužov nesúcich trezor, a pancierová krabička padla na zem. Chceli sa rýchlo postaviť na nohy, a trezor schmatnúť, no to im chvíľu trvalo, keďže kvôli výbuchu stratili orientáciu.
Na ulicu v tejto chvíli už prichádzala menšia armáda policajtov, a objavili sa medzi nimi aj vojaci. Bolo načase zmiznúť, a to okamžite.

Tehstes

Bola som vlastne momentálne za krysiakov celkom rada. V momente, keď som tam hodila dynamit, som odbehla od vozidla a pripravila som sa na tlakovú vlnu. Tá ma aj tak strhla z nôh, no spamätala som sa pomerne rýchlejšie než ostatný. Chlapíci, čo v rukách niesli krabičku padli na zem tiež y vypustili ju. Očividne sa zameriavali len na ňu a to bola chyba.
"Serte na ostatných, zamerajte sa na trezor ! Budem vás kryť ! " Zvreskla som na krysiakov. Predsa len, nikto iný nevedel ničo čorknúť a utekať rýchlejšie ,než tieto stvorenia.. Ironicky som sa musela uškrnúť, keď som trielila za dvojicou. Mala som v pláne ich zabiť. Predsa len boli zaneprázdnený krabičkou, nemal by to byť problém. Aspoň to som si myslela.

Niektorí krysáci sa ešte spamätávali z explózie, no niekoľko z nich sa jej vyhlo. Tí sa na povel Tehstes rýchlo rozbehli za trezorom, ktorý ležal na zemi. Jeden z nich ho chytil do rúk, no náhle sa ozval výstrel. Strážca artefaktu zlodeja smrteľne postrelil. Obaja mali pištole. Strelec sa otočil na Tehstes a chcel ju zastreliť rovnako ako krysáka, kým druhý strážca sa znova rozbehol po trezore. Krysákovi sa skoro podarilo uniknúť, trezor prakticky vletel do jednej z uličiek.

Tehstes

Konala som inśtinktívne a moja ruka s dýkou v momente vystrelila po chlapíkovi, ktorý zastrelil krysáka a začal mieriť zbraňou na mňa. Dýka mu mierila na hrdlo. 
Toto neboli krysáci, boli presný no nechcela som mu nechať čas na zamierenie. V momente som uskočila bokom a odopla som popruh z pušky, ktorú som si spopod plášťa pripravila do ruky, namierila a vystrelila. Ak sa mi pred tým podarilo zabiť noźom prvého strážcu trezora, mieril som po tom druhom. Ak nie, priorita bola môj vlastný krk a guľka by smerovala k chlapíkovi, ktorý sa ma snažil zastreliť.

Nôž svoj cieľ trafil, ale nie na správne miesto, a preto to strážcu nezabilo. Na nejaký čas ho to aspoň vyradilo z hry, lebo pištoľ pustil z ruky a chytil sa za zranené miesto. Druhý chlapík bol nepríjemne rýchly, a guľke sa chtiac nechtiac vyhol. Skočil do uličky, schmatol malú krabicu a upaľoval ako o život. Pravdepodobne sa chcel Tehstes stratiť a z kameňom uniknúť. Na sebe nemal brnenie, alebo oblečenie, ktoré by mu nejako výrazne znemožňovalo beh. Rýchlosť Tehstes ale nemohol napodobniť, predsa len, trezor nebol práve najľahší.
Problém by bol ak by sa strážca zaplietol do davov na inej ulici, alebo by vošiel do nejakej budovy mimo dohľadu Tehstes.
Ulicu medzitým zaplnili policajti, a krysáci sa rozutekali na všetky strany, snažiac sa zachrániť svoje životy.

Tehstes

Vyhol sa, čo sa mi moc nepáčilo. Znova som si pušku prevesila cez rameno a v momente som sa rozbehla za ním. Moja rýchlosť bola impozantná. Popravde som nikdy nebola extrémne silná čo sa týkalo napríklad.. dvíhania ťažkých váh. No len z pohľadu na moje nohy a stavbu postavy si človek mohol urobiť obraz o mojej fyzičke. 
Ak sa jednalo o akceleráciu, ohybnosť a rýchlosť, nebolo príliš veľa ľudí, ktorý by sa mi vyrovnali. Keď som pri vbehnutí do uličky za ním, videla, ako ulicu začali zaplňovať policajti.. bola som vlastne rada, Že sa snažil utiecť tadeto. Mne ostalo ho len nasledovať a snažiť sa ho čo najrýchlejšie dobehnúť.

Strážcu nebol problém dobehnúť, a stalo sa tak ešte len v uličke, do ktorej vbehol. Keď už vedel, že Tehstes neunikne, vytiahol svoju pištoľ a namieril na ňu.
''Za sen tohoto mesta položím aj vlastný život!'' Skríkol a začal po Tehstes strieľať. Na okolí nebol nikto kto by mu pomohol, no vojak zostal verný svojmu zamestnávateľovi až do konca.

Tehstes

Bol nahratý a.. vedel to. Položiť svoj vlsatný život za nejaké blbé mesto.. nikdy som nepochopila vojakov tohto kalibru. Vznešenosť a podobné veci. Jediné miesto, kam človeka podobné veci a myšlienky dostanú, je márnica. Keď sa začal až neprimerane obhliadať, Zložila som ešte za behu pušku z ramena a prebila som. Po cvaknutí z mojej pušky už po mne začal strieľať. Hodila som sa k stene a sama som puškou vystrelila do jeho hrude. Nemala som moc na výber. Aj keď som mala výhodu v presnosti, už len kvôli dĺžke hlavne. Neboli sme od seba tak ďaleko a tak bolo dosť možné, že ma pri tom zasiahne.